Tridéčkar prvý raz na terénke

Majstrovstvá Slovenska v terénnej lukostreľbe – Svätý Jur 26.-27.9. 2020

Nikdy nie je neskoro vyraziť z vyjazdených koľají a urobiť prvý krok. Že občas stúpime do niečoho čo nevonia? No a čo, desaťkrát zase nazrieme do dvier, za ktorými čaká niečo „mňam.“ My, čo sme začali s lukostreľbou vo veku predpokladanej a neraz márne očakávanej zrelosti, to poznáme. Láska na prvý pohľad k prasiatkam, líškam, bažantom síce u mňa prerástla do dlhodobého vzťahu, avšak vedel som, že okrem iných disciplín existuje aj terénna lukostreľba. Nuž, ale čo už môže byť „terénnejšie,“ ako tridéčko?

Vedel som, že terénke sa venujú v SLZ a doteraz si SLA 3D a SLZ tak akosi paralelne išli každý to svoje a kto chcel strieľať vrcholné súťaže vo viacerých disciplínach, bol členom aj tam aj tam. Nuž a tohto roku kolegovia zo SLZ urobili „veľký krok pre slovenskú lukostreľbu.“ Pozvali všetkých členov SLA 3D rovno na Majstrovstvá Slovenska v terénnej lukostreľbe. Mňa osobne tam viedla nielen zdvorilosť nabádajúca prijať úprimné, priateľské gesto, ale aj zvedavosť. Priam sa natíska otázka, ako si asi „štadiónoví strelci“ z LK Bratislava predstavujú streľbu v teréne. Lenže už výber lokality akékoľvek pochybnosti vylúčil. Malé Karpaty sú naozaj malé, príjemné kopčeky s miernymi svahmi. Teda až na výnimky. Jednou z nich je údolie pod hradom Biely Kameň nad obcou Svätý Jur. Jeho úbočia sú strmé a členité, je tam krátka, ale príkra zjazdovka a vedľa lyžiarsky mostík s doskočiskom. A presne do tohto údolia sa Hurbanovie partia nasťahovala a celý deň pred súťažou vláčila veľké terčovnice do strmých svahov bučinami a dubinami.

Už cvičná strelnica na lyžiarskej zjazdovke so vzdialenosťami do 74 metrov nám ukázala, že sme sa poniektorí ocitli „mimo preskúmanej oblasti.“ Nuž a samotná trať skutočne preverila kvalitu našich schopností, pevnosť nášho športového ducha a tiež hĺbku dezénu na podrážkach, pretože v lese bolo po včerajšom daždi mokro, slizko a šmykľavo. Strieľalo sa na známe vzdialenosti, avšak pod rôznymi sklonmi a tiež v rôznom svetle.

Ponad dolinu, hore úvozom, dolu potokom, cez jazero, hore zjazdovkou, dolu zjazdovkou, cez vývrat a potom zase inak. Šplhali sme po doskočisku lyžiarskeho mostíka, fučali lesnými chodníkmi, liepali sa k terčom nad strmými zrázmi a brodili sa jesenným lístím. Vzdialenosti terčov boli síce známe, no za seba musím povedať, že vcelku ambiciózne. Neraz sme sa orientovali skôr podľa sluchu: „Nevieš, trafil som?“ „Neviem, nepočul som.“ O to príjemnejšie bolo prekvapenie, keď sme napokon šípy predsa len našli v terči.

... trafiť na cca. 60 metrov do prudkého kopca nebolo vôbec jednoduché.

Druhý deň sa zmenili vzdialenosti a čiernobiele kruhové terče boli nahradené 2D zvieratkami. Nebolo to ľahšie, ani ťažšie, ale iné a pekné. Terénka trvá dlhšie, než štandardné tridéčko, ale musím povedať, že som sa rozhodne nenudil. Na každom stanovišti sa strieľa iná zostava a ak ešte máte šťastie na príjemných spoločníkov v skupine, ani sa nenazdáte a ste na konci.

Zo súťaže som si odniesol podnetné zážitky. Samozrejme, na prvom mieste je poznatok, že sa musím ešte veeeeľa učiť a veeeľa trénovať. Keďže išlo o Majstrovstvá Slovenska, na súťaži sa nepočítalo s tým, že by sa tam vyskytovali neskúsení, alebo neopatrní strelci. Z hľadiska bezpečnosti boli nároky na osobnú zodpovednosť strelcov podstatne vyššie, než sme zvyknutí na tridéčkových súťažiach, kde kladieme dôraz na minimalizáciu rizika ľudského faktora. Počítame so šípmi odrazenými od okrajov terčov, s poblúdenými hubármi, s chvíľkovou nepozornosťou na tréningovej strelnici. Starostlivo značíme priestor súťaže, aby sa nám nikto nedostal k terčom počas streľby, označujeme organizátorov a všemožne predchádzame diskusiám s turistami, ktorí upozornenie na nebezpečenstvo zásahu šípom považujú za útok na slobodu pohybu a ústavné právo nechať sa trafiť.

... 3D-čkári sa určite nestratili :-)

Keby som nemusel chodiť do práce a nemal iné povinnosti, aj tak by mi asi celý život nestačil na zvládnutie všetkých lukostreleckých disciplín. Lukostreľba má jednoducho mnoho tvárí a terénka je jednou z nich. Je to tvár prívetivá a lákavá.

... predsedovia SLA 3D (P.Málek) a SLZ (V.Bužek) - bolo potrebné poďakovať sa našim hostiteľom zo SLZ, že nás pozvali na MSR v terénke

Priateľom zo SLZ a najmä z LK Bratislava patrí poďakovanie za to, že nám ju predstavili v tom najlepšom svetle, s dobrou organizáciou a hladkým priebehom.

Dušan Franců