Uplynulý víkend prebehlo jedno z najdôležitejších 3D lukostreleckých podujatí v tomto roku - Medzinárodné majstrovstvá Slovenska SLA 3D.

Podujatie sa konalo v horách nad Hornou Vsou, neďaleko Partizánskeho. Zorganizovať toto náročné podujatie sa podujal jeden z našich najväčších lukostreleckých klubov LK 3beč Partizánske pod taktovkou ich predsedu Petra Mekýša. V minulosti prebiehali MMSR zvyčajne v auguste. Pre augustové Majstrovstvám Európy HDH IAA sa prvýkrát termín MMSR posunul na jeseň, na 12.-13. október. A sami si pamätáme, že minuloročným MMSR vo Valčianskej doline počasie neprialo v auguste, tak veľký otáznik počasia visel nad hlavami organizátorov na tento októbrový termín.

Maximálny limit 240 štartujúcich sa naplnil asi 3 týždne pred súťažou a náhradníci sa dostali do štartovej listiny až postupným odhlasovaním prihlásených, ktorí nemohli ísť. Napriek tomu, že prihlasovanie a odhlasovanie skončilo v pondelok pred súťažou, zopár ľudí sa ešte odhlásilo priamo organizátorovi. Niekoľko ľudí sa nakoniec neodhlásilo, alebo neprišlo, tak na MMSR štartovalo 216 súťažiacich zo 4 krajín: Slovenska, Maďarska, Česka a Rakúska.

Už vo štvrtok nám organizátor poskytol a zverejnil rozpis súťažiacich na obe trate. Vzorne urobené skupiny na dvoch okruhoch odrážali zaradenie strelcov podľa divízií a priebežného poradia Slovenského pohára SLA 3D.

Súťaž prebiehala v krásnom lesnato-lúčnom prostredí nad Hotelom Lomy, ktoré sme väčšina z nás už dôverne poznali z predchádzajúcich súťaží.

Mne sa veľmi páčilo, že možno stovka štartujúcich pricestovala už v piatok a využila novinku - piatkovú "predregistráciu" medzi 18.-19.hodinou. V jedálni bolo veľmi veselo. Náša "najlepšia" folková lukostrelecká dvojica Bohuško Kocourek spolu s Duškom Franců vyhrávali nádherné piesne do neskorých hodín. Určite nás to všetkých správne naladilo na výborné lukostrelecké výkony ďalší deň.

Sobotné jesenné ráno nás privítalo veľmi prívetivo. Nebola hmla, bolo pomerne teplo a čo bolo hlavné, bolo jasno! Po rannej kontrole náradia, rozstrieľaní sa na cvičnej strelnici sme sa všetci nastúpili do malého "amfiteátra", kde nám z úst poriadateľov zazneli úvodné pokyny i poďakovania, ako aj štátna hymna SR. Miro Mašláni sa chopil hlavného moderátorského žezla a šlo mu to naozaj ako po masle počas oboch dní. Za SLA 3D privítal všetkých prítomných Jozef Ďugel.
Predseda poriadateľského klubu Peter Mekýš nezabudol všetkých privítať a poďakovať všetkým, ktorí sa pričinili na organizácií tohto podujatia. Veľmi peknou krátkou modlitbou všetkým poďakoval, že prišli, všetkým, čo pomáhali, za toto krásne miesto, lesy, za hotel a ochotný personál a neopomenul vďaku tam hore za toto vymodlené nádherné počasie, ktorá nás počas nasledujúcich dvoch dní čakalo. Sám som uznal, že Peťo tam musí mať hore naozaj dobré známosti, keď to tak dobre vypálilo :-) .

Hlavným rozhodcom bol Michal Samuel. Pricestoval vyfúkaný na štvorkolke už v piatok, aby si mohol skontrolovať všetko, či je pripravené, ako má byť. Svojim krátkym príhovorom osvedčil, že je všetko vporiadku. Trému rozprávať pred toľkými ľuďmi naozaj mal, ale to nevadí. Jeho vetička: "Kokos, to je stres" nám zlepšovala náladu po oba dni :-).

Boli postavené dve trate. Trať A mala 20 terčov a najskôr šli na ňu kladkáči, PBHB a iné luky, na trať B taktiež s 20 terčami šli napr. TRRB + BB luky. Rukopis oboch tratí bol jednoznačný, že to stavali dve rozdielne osoby. Mne osobne pripadalo Bčko jednoduchšie, s menšími vzdialenosťami, s ľahšími uhlami i odhadom vzdialeností.

Dobré rozostavenie skupín po terčoch sa prejavilo plynulým strieľaním s minimom čakania. Začali sme strieľať o 10:00 hod. a po 2,5 hodinách sme už odovdzávali bodovačky a pochutnávali si na obede. O 14.hodine sme strieľali na druhej trati, v mojom prípade na Ačku. A tu bolo naozaj vidno, že táto trať bola iná, inak premyslená. Začínali sme na 11tke. Skákajúci strnec na možno 24 metrov by nebol problém, keby ho bolo vidno. Hra ostrého popoludňajšieho slnka a tieňov pod stromami dávala zabrať každému. Kto netrafil muflóna do strmého kopca cca. kúsok pod maximálkou, si vyšliapol ešte pekne vysoko, aby si dohľadal v bukovom poraste šíp. Či malí "smradi" sysle - síce na pár metrov, ale poriadne prevetrali psychikou asi každého. Táto trať bola pre mňa osobne oveľa náročnejšia, ale páčila sa mi.

Organizátori, ale aj my sme sa obávali krátkeho dňa. Slniečko a jasná obloha však naše obavy rozplynuli. Posledné šípy sme dávali v našej skupine okolo 16:30 ešte za dobrej viditeľnosti. Tak aj toto vyšlo na jednotku.

V živých očiach mám Roba Straňáka, ktorého som stretol pri návrate z A trate pri bazénoch. Víťazoslávne sa spýtal, tak čo Peťo, aká bola A trať? Páčila sa Ti? Ja že áno, super bola, premyslene postavená, ale ťažká! Fakt sa mi tam na začiatku nedarilo. A Robo sa smial, sám som ju staval a vôbec som ju nezvládol. Iba 92 bodov som tam dal...

Bodovačky sa odovzdali, organizátori ponahadzovali výsledky a už bolo celý večer o čom diskutovať, čo komu šlo, čo komu nie, koľko to asi bolo metrov, ako kto dobre a kto zle vystrelil. Bolo výborné, že veľa ľudí spalo priamo v tomto stredisku a stretli sme sa tu pokope.

... nádherné bukové lesy boli kulisou trate A

... aj takéto sa stalo: pri boji o prvé miesto v TRRB seniori bol v jedenástke síce len jeden šíp, ale zapisovali sa do bodovačiek až dve jedenástky. Robo Paškuliak sa musel rozlúčiť s najobľúbenejším šípom :-)

Páčilo sa mi, že Hotel Lomy tu zabezpečil počas dňa i večera vonkajší bufet s gulášom, hranolkami, pivom, kofolou, či mäsovým tanierom (jaternica, klobása, mäso, šalát) za prijateľných 4,50 EUR. Veľa strelcov toto uvítalo.

Vo večerných hodinách prebehlo za účasti Jozefa Ďugela, Petra Vilíma, Dušana Horvátha a Petra Málka zasadanie predsedníctva SLA 3D, kde sa preberali aktuálne témy týkajúce sa najmä prípravy nasledujúcej VČS.

Ráno sme strieľali už od 9:00 v nových skupinách na prekolíkovaných tratiach. Najlepší z každej divízie boli spolu, aby si mohli porovnávať svoje umiestnenie s umiestnením súperov. O to to bolo napínavejšie. Naše deti v tomto roku opäť strieľali sami, v sprievode osoby od organizátora. Veľakrát to boli ochotní rodičia, ktorí prišli a pomohli takto sprevádzať naše malé lukostrelecké talenty.

Keď sme pred obedom končili, deti a kadeti už mali koniec. Tie finálové 6-šípové kolo nestrieľajú. Ale pri dospelých a veteránoch to bolo naozaj vo viacerých divíziach veľmi natestno, len o pár bodíkov.

Pre urýchlenie finálových kôl sa organizátor rozhodol strieľať naraz dve divízie na 6+6 terčoch. Po počiatočnom kole, kde sme sa všetci museli naučiť, ako by to bolo najlepšie strieľať, či nahlasovať body, to už v ďalších divíziach prebiehalo priebežne. Predsa len, niečo také sa ešte v minulosti neskúšalo, aby strieľali 12-ti naraz.

...finálové kolo na 6 šípov bolo tesné. Veľakrát aj finálová centrálna 12-tka rozhodovala, kto lepšie skončí

...popri nahadzovaní výsledkov do počítačov mohli diváci sledovať priebežné výsledky aj na tejto tabuli, kde bolo všetko potrebné.

Súboje to boli naozaj tesné. Veľakrát rozhodol iba jeden bodík o tom, kto bol víťazom. A aby rozhodoval po 66 šípoch 1 bod, tak to je naozaj natesno.

Okolo 15.hodiny boli finálové kolá odstrieľané poslednou dvojicou CU a HU seniori. O ukončení v takom dobrom čase nik nedúfal.

Nasledovalo slávnostné vyhodnotenie, odovzdanie krásnych hodnotných medailí a pohárov pre víťazov. Myšlienka tomboly, ktorá sa losuje až po vyhodnotení súťaže je výborná, pretože každý zostáva a neuteká po prevzatí "metálu" domov. Bohatá tombola od sponzorov uvedených na plagáte MMSR potešila nejedného výhercu. Ďakujeme sponzorom za poskytnuté dary!

Ešte som sa spýtal Mira Mašlániho, ako vlastne prebiehala príprava na MMSR:

Začali sme s prípravou už od januára po klubovej VČS. ako prvé sa riešili súhlasy na pozemky, aby sme vôbec vedeli, či ideme "ďalej". Tieto boli vybavené už začiatkom apríla s pozitívnym výsledkom.

Popri tom sme sa stretávali 1 x mesiac ako organizačný tím "PMM" (pozn. PMM je Peter, Miro, Martin). Tu sa prerozdeľovali úlohy, pridávali nové, ktoré vznikli z toho, čo sme za mesiac pochytili. Používali sme zdieľaný súbor s farebným hodnotením, na koľko % máme danú úlohu hotovú - aby sme na nič nezabudli.

Posledné 4 týždne už išlo do tuhého, niekoľkokrát sme navštívili lokalitu, aby sme dôkladne naplánovali, kde ktorý terč a a v akom uhle, aby sa 2 trate nestretli. Zároveň sme chceli, aby trate neboli natiahnuté na 2-3 kilometre. Nakoniec sa to celkom podarilo, dĺžka A=1,5 a B=1,57 km. posledné víkendy sme podaktorí obetovali aj iné súťaže, aby sa na brigádach vyčistil les, prestrihali kríky. Pooznačovalo sa umiestnenie terčov.

V piatok pred pretekmi sa začala samotná výstavba tratí, tam už "kmitalo" veľa ľudí z klubu, nikto nezaháľal, mnohí sme si brali dovolenky.

No a samotná štatistika za sobotu?: 19 200 krokov 15,7 km 68 poschodí

Ja hodnotím organizáciu tohto podujatia ako jedno z najlepšie zorganizovaných lukostreleckých podujatí na Slovensku v posledných rokoch. Všetko vopred premyslené a podľa toho urobené. A samozrejme, ak tomu dopomohlo aj "vymodlené" nádherné počasíčko, tak musíme konštatovať, že to celý LK 3beč Partizánske zvládol na jednu veľkú JEDNOTKU! Palec hore a všetci veľmi pekne ĎAKUJEME!

Peter Málek

... títo to celé majú na svedomí - toto je 3beč Partizánske! Super to bolo!

A kto má rád štatistiky, tu je zopár z nich:

Toto boli 12.Majstrovstvá Slovenska v 3D lukostreľbe pod SLA 3D.

Súťažilo na nich: 216 súťažiacich, z toho 151 mužov a 65 žien.

Aké bolo vekové zloženie? Detí bolo 36, kadetov 28, seniorov 117 a veteránov 35.

CELKOVÉ VÝSLEDKY V PDF na stiahnutie tu...

Krátky zostrih videa z finálových rozstrelov nájdete tu: https://www.youtube.com/watch?v=pjn-9BdvyP0 (tvorca: Lukostreľba pre radosť, alias rodinka Žitňanská)

Ako dopadli jednotlivé kluby v umiestení na MSR?

Je zaujímavé, že na prvých troch priečkach v celkovom počte medailových pozícií sa vymieňajú posledné 3 roky stále rovnaké 3 kluby: LK Hubert Arrows, ktorý v tomto roku získal 10 ocenení, Horné Húščie 3D získalo 9 ocenení, ale najviac - až 6x zlato, tretím najúspešnejším klubom sa stal domáci LK 3beč Partizánske. Štvrtú pozíciu obhájil ŠK Orlík Sliač. Celkovo putovali medaile do 35 klubov. Súťažiaci bez zapísanej klubovej príslušnosti získali 5x zlato, 3x striebro, 1x bronz.

V príspevku boli použité fotografie: Ivana Majchroviča, Samuela Marušinaca, Petra Málka, Róberta Paškuliaka, Kataríny Žitňanskej, Pavla Veselého, LK 3beč Partizánske a iných, za čo veľmi pekne ďakujeme!