Prvá tohtoročná súťaž Grand Prix Europe HDH, ktorá sa uskutočnila v rakúskom Krumpendorfe 22.-24.4. je za nami. Ako to všeto prebehlo?

Piatok.

Trinásťčlenná skupinka slovenských lukostrelcov a ich sprievodov po absolvovaní viac ako 400 km vzdialenosti dorazila do miesta konania súťaže. Po mierne chaotickom hľadaní miesta registrácie a vlastne aj súťaže (súradnice na stránke HDH ukazovali na námestie), keď sme vďaka vymoženostiam mobilnej komunikácie našli to správne miesto, sme sa zaregistrovali, prevzali štartovné čísla, bodovačky a strelili pár šípov na strelnici (to aby sme nezabudli, kôli čomu sme sem vlastne merali cestu). Trochu ma prekvapilo, že po registrácii nanasledovala kontrola náradia a ako sa ukázalo, nakoniec nebola vôbec. No čo už, iný kraj – iný mrav. Počasie nevyzeralo nijako prívetivo, typický apríl, chladno, daždivo, sychravo.

Slovenská „výprava“

Sobota.

S vedomím, že ráno je dobré byť na mieste včas, keď už nie kôli parkovaniu, tak aspoň kôli menšej tlačenici pri rozostrieľavaní sa, sme si trochu privstali. Čakal nás náročný deň. Úvod súťaže bol trochu chaotický vzhľadom na to, že sa napr. menili už vytvorené a na internete zverejnené skupiny a zmenili sa aj štartovné čísla, takže tie, ktoré sme dostali pri registrácii boli vlastne úplne zbytočné. Úvodné privítanie a otvorenie súťaže bolo bez nejakých veľkých ceremónii a o chvíľu sme už veselo kráčali na dve trate.

Rozstrelová strelnica

Trate boli naozaj pekné, bolo vidno, že stavitelia nie sú začiatočníci. Pekný terén využili na strelecky naozaj náročné (ale veľmi pekné) umiestnenie terčov, nerozpakovali sa využívať maximálne vzdialenosti a členitý terén. Použité terče boli pre nás trochu novinkou, boli zaujímavé, pekné a zóny neboli také výrazné. Často sme si riadne ponamáhali zrak a optiku, aby sme našli ten správny bod, kam sme chceli poslať šíp. Trate neboli dlhé ani extrémne „turisticky“ náročné. Po absolvovaní prvej trate sme si mohli v rámci prestávky kúpiť „niečo pod zub“ v bufete, výber bol skôr skromný. Po zvládnutí druhej polovice sobotňajšieho programu sa organizátorom podarilo rýchlo spracovať výsledky, takže už pri večeri sme vedli, ako sa komu sa darilo v porovnaní so súpermi.

Nedeľa.

V noci pršalo. Ráno pršalo. Ešte hodinu pred štartom pršalo. Nakoniec sa počasie pri pohľade na tých 150 ľudí túžiacich po možnosti ukázať, čo majú natrénované, umúdrilo a počas doobednajšieho kola už nespadla ani kvapka. Opäť rýchle spracovanie a už sa vedelo, kto a z akej pozície bude strieľať finálové kolo na šesť terčov. Okienka na výsledkovej tabuli organizátori „čiarkali“ až tesne pred finále (myslím si, že toto mohli mať už pripravené).

Finále.

Počasie si zasa rozohralo svoju podivnú hru, longbowistky napríklad strieľali opäť pomedzi dažďové kvapky. Napriek počiatočnému chaosu pri zapisovaní na výsledkovú tabuľu boli finálové rozstrely celkom plynulé. Naše srdiečka fanúšikov precvičil Dodo Žitňanský, ktorý najprv dovolil tretiemu v poradí priblíženie sa „na dostrel“, ale potom na posledných dvoch terčoch ukázal svoje majstrovstvo, nepustil z rúk svoje druhé miesto a finále zakončil krásnou „dvanástkou“. Všetci naši finalisti si udržali svoje vybojované pozície.

Finálové rozstrely

Postrehy:

Ako napísala jedna zo slovenských lukostrelkýň: dopredu človeka posúva predsa kritika, je tu niekoľko postrehov, ktoré môžu našim organizátorom pomôcť pri ich práci.

Negatíva: trochu chaotická organizácia (hlavne tvorba skupín v prvý deň), úplná absencia organizátorov pri parkovaní, jediná smerová tabuľka ukazujúca na miesto registrácie, absencia kontroly náradia (!), slabá možnosť stravovania na mieste konania súťaže.

Pozitíva: z hľadiska schodnosti a streleckej náročnosti boli trate pripravené veľmi kvalitne, rýchle spracovanie výsledkov, bodovačky mali praktický formát a dali sa použiť aj bez podložiek, pomerne bohatá „rozstrelnica“ – terčovnice aj zvieratá.

A ešte pár postrehov od našich strelcov:

Viktor Csóri: Zhrnutie? Ja čo na srdci to na jazyku: trať super... bodovačky tiež... organizácia má veľké nedostatky... občerstvenie: no, formou bufetu a za rakúske ceny...

Ivan Majchrovič: Pre mňa to bola veľká skúsenosť a som rád, že som mal možnosť si zastrieľať po boku takých skvelých strelcov, ako je napr. Franz Harg. Trošku závidím rakúskym kolegom to množstvo parkúrov v ich krajine, jasne sa ukázalo to veľké množstvo odstreľaných tréningových šípov v teréne.

Lukostrelba pre radosť: článoček a fotografie - facebook.com/lukostrelbapreradost

Slovenskí medailisti:

Kompletné výsledky: http://aaa3d.at/Turniere/2022/HDH-IAA/Results_HDH-IAA_GP_2022_Austria.pdf

autor: Ivan Majchrovič

foto: Katarína Žitňanská